实际物体具有大小、形状、内部结构,且各部分的运动状态并不一定相同。
为了突出研究对象的主要性质,暂不考虑一些次要因素,经常引入一些理想化的模型来代替实际物体。
质点(mass point,particle):把实际物体看成是一个无大小和形状、无内部结构、仅占据空间位置、具有一定质量的点。
质点是一种理想模型(物理模型)。
条件:r ≫ l r \gg l r ≫ l 。其中 l l l 为物体的空间尺度(线度),r r r 为物体到观察者的距离。
平动:物体作平动时可看作质点。
实际物体:质点 → 质点系 → 刚体 → ⋯。
刚体是特殊的质点系。
质点系所涉及的相互作用包括:质点系内部各质点之间的相互作用;质点系内部各质点与外界之间的相互作用。
物体的运动或静止都是相对于某一个选定的参考物体而言的;研究物体运动时所选定的这个参考物体,称为参考系(reference frame)。
描述运动需引入参考系(reference frame)与坐标系(coordinate system)。
直角坐标系:用坐标 ( x , y , z ) (x,y,z) ( x , y , z ) 描述,又称正交坐标系。
点 P P P 在直角坐标系中记为 P ( x , y , z ) P(x,y,z) P ( x , y , z ) ,单位矢量为 i ⃗ \vec{i} i 、j ⃗ \vec{j} j 、k ⃗ \vec{k} k 。
设用 F ⃗ \vec{F} F 表示某一个物理量,则 F ⃗ = F x i ⃗ + F y j ⃗ + F z k ⃗ \vec{F}=F_x\vec{i}+F_y\vec{j}+F_z\vec{k} F = F x i + F y j + F z k 。
球坐标系:用坐标 ( r , θ , φ ) (r,\theta,\varphi) ( r , θ , φ ) 描述,点记为 P ( r , θ , φ ) P(r,\theta,\varphi) P ( r , θ , φ ) ,单位矢量为 r ^ \hat{r} r ^ 、θ ^ \hat{\theta} θ ^ 、φ ^ \hat{\varphi} φ ^ 。
设用 F ⃗ \vec{F} F 表示某一个物理量,则 F ⃗ = F r r ^ + F θ θ ^ + F φ φ ^ \vec{F}=F_r\hat{r}+F_\theta\hat{\theta}+F_\varphi\hat{\varphi} F = F r r ^ + F θ θ ^ + F φ φ ^ 。
平面极坐标系:用坐标 ( r , φ ) (r,\varphi) ( r , φ ) 描述,φ \varphi φ 自极轴量起,单位矢量为 r ^ \hat{r} r ^ 、φ ^ \hat{\varphi} φ ^ 。
设用 F ⃗ \vec{F} F 表示某一个物理量,则 F ⃗ = F r r ^ + F φ φ ^ \vec{F}=F_r\hat{r}+F_\varphi\hat{\varphi} F = F r r ^ + F φ φ ^ 。
位置矢量(Position Vector,位矢):r ⃗ = x i ⃗ + y j ⃗ + z k ⃗ \vec{r}=x\vec{i}+y\vec{j}+z\vec{k} r = x i + y j + z k 。
运动方程:r ⃗ = r ⃗ ( t ) \vec{r}=\vec{r}(t) r = r ( t ) 。
位矢大小(magnitude):∣ r ⃗ ∣ = x 2 + y 2 + z 2 \left|\vec{r}\right|=\sqrt{x^{2}+y^{2}+z^{2}} ∣ r ∣ = x 2 + y 2 + z 2 。
位矢方向(direction)由方向余弦给出:cos α = x ∣ r ⃗ ∣ \cos\alpha=\dfrac{x}{\left|\vec{r}\right|} cos α = ∣ r ∣ x ,cos β = y ∣ r ⃗ ∣ \cos\beta=\dfrac{y}{\left|\vec{r}\right|} cos β = ∣ r ∣ y ,cos γ = z ∣ r ⃗ ∣ \cos\gamma=\dfrac{z}{\left|\vec{r}\right|} cos γ = ∣ r ∣ z 。
图示:质点位于 P ( x , y , z ) P(x,y,z) P ( x , y , z ) ,位矢 r ⃗ \vec{r} r 自原点 O O O 指向 P P P ,其在三坐标轴上的分量分别为 x i ⃗ x\vec{i} x i 、y j ⃗ y\vec{j} y j 、z k ⃗ z\vec{k} z k ;α \alpha α 、β \beta β 、γ \gamma γ 分别为 r ⃗ \vec{r} r 与 x x x 、y y y 、z z z 轴的夹角。
位置变化(Position change):P → Q P\to Q P → Q ,时间间隔(time interval)为 Δ t \Delta t Δ t 。
位置矢量的增量:Δ r ⃗ = r ⃗ ( t + Δ t ) − r ⃗ ( t ) \Delta\vec{r}=\vec{r}(t+\Delta t)-\vec{r}(t) Δ r = r ( t + Δ t ) − r ( t ) 。
Δ r ⃗ \Delta\vec{r} Δ r 即位移(displacement,位移)。
Δ s \Delta s Δ s 即路程(path,路程)。
∣ Δ r ⃗ ∣ \left|\Delta\vec{r}\right| ∣ Δ r ∣ 表示位置矢量增量的大小、位移的大小。
一般情形下:∣ Δ r ⃗ ∣ ≠ Δ s \left|\Delta\vec{r}\right|\neq\Delta s ∣ Δ r ∣ = Δ s 。
取极限:lim Δ t → 0 ∣ Δ r ⃗ ∣ = lim Δ t → 0 Δ s \displaystyle\lim_{\Delta t\to0}\left|\Delta\vec{r}\right|=\lim_{\Delta t\to0}\Delta s Δ t → 0 lim ∣ Δ r ∣ = Δ t → 0 lim Δ s ;∣ d r ⃗ ∣ = d s \left|\mathrm{d}\vec{r}\right|=\mathrm{d}s ∣ d r ∣ = d s 。
位置矢量大小的增量:Δ r = ∣ r ⃗ ( t + Δ t ) ∣ − ∣ r ⃗ ( t ) ∣ \Delta r=\left|\vec{r}(t+\Delta t)\right|-\left|\vec{r}(t)\right| Δ r = ∣ r ( t + Δ t ) ∣ − ∣ r ( t ) ∣ 。
三个量必须区分:Δ r ≠ ∣ Δ r ⃗ ∣ \Delta r\neq\left|\Delta\vec{r}\right| Δ r = ∣ Δ r ∣ ,d r ≠ ∣ d r ⃗ ∣ \mathrm{d}r\neq\left|\mathrm{d}\vec{r}\right| d r = ∣ d r ∣ 。
类别 时间设定 有限过程 t → t + Δ t t\to t+\Delta t t → t + Δ t ,r ⃗ ( t ) → r ⃗ ( t + Δ t ) \vec{r}(t)\to\vec{r}(t+\Delta t) r ( t ) → r ( t + Δ t ) 充分小过程 Δ t → 0 \Delta t\to0 Δ t → 0 ,t → t + d t t\to t+\mathrm{d}t t → t + d t ,时间间隔为 d t \mathrm{d}t d t
图示:曲线上 P P P 、Q Q Q 两点,r ⃗ ( t ) \vec{r}(t) r ( t ) 、r ⃗ ( t + Δ t ) \vec{r}(t+\Delta t) r ( t + Δ t ) 分别自 O O O 指向 P P P 、Q Q Q ;P P P 到 Q Q Q 的弦为位移 Δ r ⃗ \Delta\vec{r} Δ r ,沿曲线的弧长为路程 Δ s \Delta s Δ s 。
位移定义为末位矢减初位矢:Δ r ⃗ = r ⃗ Q − r ⃗ P \Delta\vec{r}=\vec{r}_{Q}-\vec{r}_{P} Δ r = r Q − r P ;在另一坐标系(原点 O ′ O' O ′ )中 Δ r ⃗ ′ = r ⃗ Q ′ − r ⃗ P ′ \Delta\vec{r}'=\vec{r}_{Q}'-\vec{r}_{P}' Δ r ′ = r Q ′ − r P ′ 。
结论:Δ r ⃗ = Δ r ⃗ ′ \Delta\vec{r}=\Delta\vec{r}' Δ r = Δ r ′ ,即位移与坐标原点的选择无关。
图示:左图在坐标系 O O O 中,r ⃗ P \vec{r}_{P} r P 、r ⃗ Q \vec{r}_{Q} r Q 指向 P P P 、Q Q Q ,位移 Δ r ⃗ \Delta\vec{r} Δ r 由 P P P 指向 Q Q Q ;右图同时画出两套坐标系 O O O 与 O ′ O' O ′ (两原点由 b ⃗ \vec{b} b 相连),同一对 P P P 、Q Q Q 在两系中得到的 Δ r ⃗ \Delta\vec{r} Δ r 与 Δ r ⃗ ′ \Delta\vec{r}' Δ r ′ 相等。
把质点由 A → B A\to B A → B 的有限过程分成 n n n 个小过程;记 r ⃗ A = r ⃗ 0 \vec{r}_{A}=\vec{r}_{0} r A = r 0 ,r ⃗ B = r ⃗ n \vec{r}_{B}=\vec{r}_{n} r B = r n 。
过程的物理↔数学对照:有限过程、充分小过程对应物理;无限小过程对应数学。
配图情形:直线运动、速度随时间变化(数轴上 A A A 到 B B B )。
图示:曲线上 A → B A\to B A → B 依次分为小位移 Δ r ⃗ 1 \Delta\vec{r}_{1} Δ r 1 、Δ r ⃗ 2 \Delta\vec{r}_{2} Δ r 2 、Δ r ⃗ 3 \Delta\vec{r}_{3} Δ r 3 、Δ r ⃗ 4 \Delta\vec{r}_{4} Δ r 4 ,各分点位矢为 r ⃗ 1 \vec{r}_{1} r 1 、r ⃗ 2 \vec{r}_{2} r 2 、r ⃗ 3 \vec{r}_{3} r 3 ,两端为 r ⃗ A \vec{r}_{A} r A 、r ⃗ B \vec{r}_{B} r B 。
提出三个求和问题:∣ ∑ i = 1 n Δ r ⃗ i ∣ = ? \left|\displaystyle\sum_{i=1}^{n}\Delta\vec{r}_{i}\right|=? i = 1 ∑ n Δ r i = ? ;∑ i = 1 n Δ ∣ r ⃗ i ∣ = ? \displaystyle\sum_{i=1}^{n}\Delta\left|\vec{r}_{i}\right|=? i = 1 ∑ n Δ ∣ r i ∣ = ? ;∑ i = 1 n ∣ Δ r ⃗ i ∣ = ? \displaystyle\sum_{i=1}^{n}\left|\Delta\vec{r}_{i}\right|=? i = 1 ∑ n ∣ Δ r i ∣ = ? 。
位移矢量和的大小:∣ ∑ i = 1 n Δ r ⃗ i ∣ = ∣ r ⃗ B − r ⃗ A ∣ \left|\displaystyle\sum_{i=1}^{n}\Delta\vec{r}_{i}\right|=\left|\vec{r}_{B}-\vec{r}_{A}\right| i = 1 ∑ n Δ r i = ∣ r B − r A ∣ 。
位矢大小增量之和:∑ i = 1 n Δ ∣ r ⃗ i ∣ = ∣ r ⃗ B ∣ − ∣ r ⃗ A ∣ \displaystyle\sum_{i=1}^{n}\Delta\left|\vec{r}_{i}\right|=\left|\vec{r}_{B}\right|-\left|\vec{r}_{A}\right| i = 1 ∑ n Δ ∣ r i ∣ = ∣ r B ∣ − ∣ r A ∣ 。
小位移大小之和(有限过程):∑ i = 1 n ∣ Δ r ⃗ i ∣ ≈ S A B \displaystyle\sum_{i=1}^{n}\left|\Delta\vec{r}_{i}\right|\approx S_{AB} i = 1 ∑ n ∣ Δ r i ∣ ≈ S A B 。
n → ∞ n\to\infty n → ∞ 时(充分小过程,∣ d r ⃗ ∣ = d s \left|\mathrm{d}\vec{r}\right|=\mathrm{d}s ∣ d r ∣ = d s ):∑ i = 1 n ∣ Δ r ⃗ i ∣ → ∫ A B ∣ d r ⃗ ∣ = ∫ A B d s = S A B \displaystyle\sum_{i=1}^{n}\left|\Delta\vec{r}_{i}\right|\to\int_{A}^{B}\left|\mathrm{d}\vec{r}\right|=\int_{A}^{B}\mathrm{d}s=S_{AB} i = 1 ∑ n ∣ Δ r i ∣ → ∫ A B ∣ d r ∣ = ∫ A B d s = S A B 。
考察有限过程:质点由 A 到 B,对应时间间隔 Δ t \Delta t Δ t ,即 t → t + Δ t t \to t+\Delta t t → t + Δ t ,位矢 r ⃗ ( t ) → r ⃗ ( t + Δ t ) \vec{r}(t) \to \vec{r}(t+\Delta t) r ( t ) → r ( t + Δ t ) 。
位移:Δ r ⃗ = r ⃗ ( t + Δ t ) − r ⃗ ( t ) \Delta \vec{r} = \vec{r}(t+\Delta t) - \vec{r}(t) Δ r = r ( t + Δ t ) − r ( t ) 。
平均速度(Average velocity):⟨ v ⃗ ⟩ = Δ r ⃗ Δ t \langle \vec{v}\rangle = \dfrac{\Delta \vec{r}}{\Delta t} ⟨ v ⟩ = Δ t Δ r ,为矢量。
平均速率(Average speed):⟨ v ⟩ = Δ s Δ t \langle v\rangle = \dfrac{\Delta s}{\Delta t} ⟨ v ⟩ = Δ t Δ s ,其中 Δ s \Delta s Δ s 为路程。
图示:曲线轨道上 A、B 两点,r ⃗ ( t ) \vec{r}(t) r ( t ) 、r ⃗ ( t + Δ t ) \vec{r}(t+\Delta t) r ( t + Δ t ) 自原点 O 引出;Δ r ⃗ \Delta\vec{r} Δ r 为 A 指向 B 的弦(位移),Δ s \Delta s Δ s 为 A 到 B 沿曲线的弧长(路程)。
由 Δ r ⃗ = r ⃗ ( t + Δ t ) − r ⃗ ( t ) \Delta \vec{r} = \vec{r}(t+\Delta t) - \vec{r}(t) Δ r = r ( t + Δ t ) − r ( t ) ,令 Δ t → 0 \Delta t \to 0 Δ t → 0 :图中割线 A B AB A B 、A B 1 AB_1 A B 1 、A B 2 AB_2 A B 2 、A B 3 AB_3 A B 3 的另一端点逐渐趋近 A A A ,平均速度 ⟨ v ⃗ ⟩ = Δ r ⃗ Δ t \langle\vec{v}\rangle = \dfrac{\Delta\vec{r}}{\Delta t} ⟨ v ⟩ = Δ t Δ r 的方向趋于该点切线方向,即瞬时速度 v ⃗ \vec{v} v 。
瞬时速度(velocity,速度):v ⃗ = lim Δ t → 0 Δ r ⃗ Δ t = d r ⃗ d t \vec{v} = \lim\limits_{\Delta t \to 0} \dfrac{\Delta \vec{r}}{\Delta t} = \dfrac{d\vec{r}}{dt} v = Δ t → 0 lim Δ t Δ r = d t d r 。
瞬时速率(speed,速率):v = lim Δ t → 0 Δ s Δ t = d s d t v = \lim\limits_{\Delta t \to 0} \dfrac{\Delta s}{\Delta t} = \dfrac{ds}{dt} v = Δ t → 0 lim Δ t Δ s = d t d s 。
由 ∣ d r ⃗ ∣ = d s |d\vec{r}| = ds ∣ d r ∣ = d s ,可得 ∣ v ⃗ ∣ = v |\vec{v}| = v ∣ v ∣ = v ,即瞬时速率等于瞬时速度的大小。
位矢:r ⃗ = x i ⃗ + y j ⃗ + z k ⃗ \vec{r} = x\vec{i} + y\vec{j} + z\vec{k} r = x i + y j + z k 。
速度分量式:
v ⃗ ( t ) = d r ⃗ d t = d x d t i ⃗ + d y d t j ⃗ + d z d t k ⃗ = v x i ⃗ + v y j ⃗ + v z k ⃗ \vec{v}(t) = \frac{d\vec{r}}{dt} = \frac{dx}{dt}\vec{i} + \frac{dy}{dt}\vec{j} + \frac{dz}{dt}\vec{k} = v_x\vec{i} + v_y\vec{j} + v_z\vec{k} v ( t ) = d t d r = d t d x i + d t d y j + d t d z k = v x i + v y j + v z k
各分量:v x = d x d t v_x = \dfrac{dx}{dt} v x = d t d x ,v y = d y d t v_y = \dfrac{dy}{dt} v y = d t d y ,v z = d z d t v_z = \dfrac{dz}{dt} v z = d t d z 。
大小(magnitude):
v = v x 2 + v y 2 + v z 2 = ( d x d t ) 2 + ( d y d t ) 2 + ( d z d t ) 2 v = \sqrt{v_x^2 + v_y^2 + v_z^2} = \sqrt{\left(\frac{dx}{dt}\right)^2 + \left(\frac{dy}{dt}\right)^2 + \left(\frac{dz}{dt}\right)^2} v = v x 2 + v y 2 + v z 2 = ( d t d x ) 2 + ( d t d y ) 2 + ( d t d z ) 2
方向(direction,方向余弦):cos α = v x ∣ v ⃗ ∣ \cos\alpha = \dfrac{v_x}{|\vec{v}|} cos α = ∣ v ∣ v x ,cos β = v y ∣ v ⃗ ∣ \cos\beta = \dfrac{v_y}{|\vec{v}|} cos β = ∣ v ∣ v y ,cos γ = v z ∣ v ⃗ ∣ \cos\gamma = \dfrac{v_z}{|\vec{v}|} cos γ = ∣ v ∣ v z 。
平面极坐标系中,质点 P 的位置用极角 θ \theta θ 与单位矢量 r ^ \hat{r} r ^ 、θ ^ \hat{\theta} θ ^ 描述;θ \theta θ 为位矢 r ⃗ \vec{r} r 与极轴(x x x 轴)的夹角,r ^ \hat{r} r ^ 沿 r ⃗ \vec{r} r 方向,θ ^ \hat{\theta} θ ^ 与 r ^ \hat{r} r ^ 垂直。
两个单位矢量用直角坐标基矢表示:
r ^ = cos θ i ⃗ + sin θ j ⃗ \hat{r}=\cos\theta\,\vec{i}+\sin\theta\,\vec{j} r ^ = cos θ i + sin θ j
θ ^ = − sin θ i ⃗ + cos θ j ⃗ \hat{\theta}=-\sin\theta\,\vec{i}+\cos\theta\,\vec{j} θ ^ = − sin θ i + cos θ j
r ^ \hat{r} r ^ 对时间求导(链式法则 d r ^ d t = d r ^ d θ d θ d t \dfrac{d\hat{r}}{dt}=\dfrac{d\hat{r}}{d\theta}\dfrac{d\theta}{dt} d t d r ^ = d θ d r ^ d t d θ ):
d r ^ d t = d d θ ( cos θ i ⃗ + sin θ j ⃗ ) d θ d t = ( − sin θ i ⃗ + cos θ j ⃗ ) d θ d t = d θ d t θ ^ \frac{d\hat{r}}{dt}=\frac{d}{d\theta}(\cos\theta\,\vec{i}+\sin\theta\,\vec{j})\frac{d\theta}{dt}=(-\sin\theta\,\vec{i}+\cos\theta\,\vec{j})\frac{d\theta}{dt}=\frac{d\theta}{dt}\,\hat{\theta} d t d r ^ = d θ d ( cos θ i + sin θ j ) d t d θ = ( − sin θ i + cos θ j ) d t d θ = d t d θ θ ^
即 d r ^ d t = d θ d t θ ^ \dfrac{d\hat{r}}{dt}=\dfrac{d\theta}{dt}\,\hat{\theta} d t d r ^ = d t d θ θ ^ 。
θ ^ \hat{\theta} θ ^ 对时间求导(链式法则 d θ ^ d t = d θ ^ d θ d θ d t \dfrac{d\hat{\theta}}{dt}=\dfrac{d\hat{\theta}}{d\theta}\dfrac{d\theta}{dt} d t d θ ^ = d θ d θ ^ d t d θ ):
d θ ^ d t = d d θ ( − sin θ i ⃗ + cos θ j ⃗ ) d θ d t = ( − cos θ i ⃗ − sin θ j ⃗ ) d θ d t = − d θ d t r ^ \frac{d\hat{\theta}}{dt}=\frac{d}{d\theta}(-\sin\theta\,\vec{i}+\cos\theta\,\vec{j})\frac{d\theta}{dt}=(-\cos\theta\,\vec{i}-\sin\theta\,\vec{j})\frac{d\theta}{dt}=-\frac{d\theta}{dt}\,\hat{r} d t d θ ^ = d θ d ( − sin θ i + cos θ j ) d t d θ = ( − cos θ i − sin θ j ) d t d θ = − d t d θ r ^
即 d θ ^ d t = − d θ d t r ^ \dfrac{d\hat{\theta}}{dt}=-\dfrac{d\theta}{dt}\,\hat{r} d t d θ ^ = − d t d θ r ^ 。
位矢写成 r ⃗ = r r ^ \vec{r}=r\,\hat{r} r = r r ^ 。
速度为位矢对时间的导数,对 r r ^ r\hat{r} r r ^ 用乘积法则并代入 d r ^ d t = d θ d t θ ^ \dfrac{d\hat{r}}{dt}=\dfrac{d\theta}{dt}\hat{\theta} d t d r ^ = d t d θ θ ^ :
v ⃗ = d r ⃗ d t = d d t ( r r ^ ) = d r d t r ^ + r d r ^ d t = d r d t r ^ + r d θ d t θ ^ \vec{v}=\frac{d\vec{r}}{dt}=\frac{d}{dt}(r\hat{r})=\frac{dr}{dt}\hat{r}+r\frac{d\hat{r}}{dt}=\frac{dr}{dt}\hat{r}+r\frac{d\theta}{dt}\hat{\theta} v = d t d r = d t d ( r r ^ ) = d t d r r ^ + r d t d r ^ = d t d r r ^ + r d t d θ θ ^
最终结果:
v ⃗ = d r d t r ^ + r d θ d t θ ^ = v r r ^ + v θ θ ^ \vec{v}=\frac{dr}{dt}\hat{r}+r\frac{d\theta}{dt}\hat{\theta}=v_r\hat{r}+v_\theta\hat{\theta} v = d t d r r ^ + r d t d θ θ ^ = v r r ^ + v θ θ ^
分量 表达式 名称 径向分量 v r v_r v r v r = d r d t v_r=\dfrac{dr}{dt} v r = d t d r 沿 r ^ \hat{r} r ^ 方向 横向分量 v θ v_\theta v θ v θ = r d θ d t v_\theta=r\dfrac{d\theta}{dt} v θ = r d t d θ 沿 θ ^ \hat{\theta} θ ^ 方向
有限过程:时间从 t → t + Δ t t \to t+\Delta t t → t + Δ t (time interval Δ t \Delta t Δ t ),速度从 v ⃗ ( t ) → v ⃗ ( t + Δ t ) \vec{v}(t)\to\vec{v}(t+\Delta t) v ( t ) → v ( t + Δ t ) ;对应质点由 A → B。
速度增量:Δ v ⃗ = v ⃗ ( t + Δ t ) − v ⃗ ( t ) \Delta\vec{v}=\vec{v}(t+\Delta t)-\vec{v}(t) Δ v = v ( t + Δ t ) − v ( t ) 。
平均加速度(Average acceleration):⟨ a ⃗ ⟩ = Δ v ⃗ Δ t \langle\vec{a}\rangle=\dfrac{\Delta\vec{v}}{\Delta t} ⟨ a ⟩ = Δ t Δ v 。
取极限 Δ t → 0 \Delta t\to 0 Δ t → 0 (t → t + d t t\to t+\mathrm{d}t t → t + d t ,time interval d t \mathrm{d}t d t ),得瞬时加速度(Acceleration 加速度):a ⃗ = lim Δ t → 0 Δ v ⃗ Δ t = d v ⃗ d t \vec{a}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\vec{v}}{\Delta t}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{v}}{\mathrm{d}t} a = Δ t → 0 lim Δ t Δ v = d t d v 。
图示:沿曲线 A、B 两点的速度矢量 v ⃗ ( t ) \vec{v}(t) v ( t ) 、v ⃗ ( t + Δ t ) \vec{v}(t+\Delta t) v ( t + Δ t ) 首尾平移相减得 Δ v ⃗ \Delta\vec{v} Δ v (矢量三角形)。
速度与位矢分量式:v ⃗ = v x i ⃗ + v y j ⃗ + v z k ⃗ \vec{v}=v_x\vec{i}+v_y\vec{j}+v_z\vec{k} v = v x i + v y j + v z k ,r ⃗ = x i ⃗ + y j ⃗ + z k ⃗ \vec{r}=x\vec{i}+y\vec{j}+z\vec{k} r = x i + y j + z k 。
加速度分量展开:a ⃗ = d v ⃗ d t = d v x d t i ⃗ + d v y d t j ⃗ + d v z d t k ⃗ = a x i ⃗ + a y j ⃗ + a z k ⃗ \vec{a}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{v}}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}v_x}{\mathrm{d}t}\vec{i}+\dfrac{\mathrm{d}v_y}{\mathrm{d}t}\vec{j}+\dfrac{\mathrm{d}v_z}{\mathrm{d}t}\vec{k}=a_x\vec{i}+a_y\vec{j}+a_z\vec{k} a = d t d v = d t d v x i + d t d v y j + d t d v z k = a x i + a y j + a z k 。
二阶导数形式:a ⃗ = d 2 x d t 2 i ⃗ + d 2 y d t 2 j ⃗ + d 2 z d t 2 k ⃗ \vec{a}=\dfrac{\mathrm{d}^2x}{\mathrm{d}t^2}\vec{i}+\dfrac{\mathrm{d}^2y}{\mathrm{d}t^2}\vec{j}+\dfrac{\mathrm{d}^2z}{\mathrm{d}t^2}\vec{k} a = d t 2 d 2 x i + d t 2 d 2 y j + d t 2 d 2 z k 。
矢量紧凑式:a ⃗ = d v ⃗ d t = d 2 r ⃗ d t 2 \vec{a}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{v}}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}^2\vec{r}}{\mathrm{d}t^2} a = d t d v = d t 2 d 2 r ,其中 v ⃗ = d r ⃗ d t \vec{v}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{r}}{\mathrm{d}t} v = d t d r 。
各分量加速度:a x = d v x d t = d 2 x d t 2 a_x=\dfrac{\mathrm{d}v_x}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}^2x}{\mathrm{d}t^2} a x = d t d v x = d t 2 d 2 x ,a y = d v y d t = d 2 y d t 2 a_y=\dfrac{\mathrm{d}v_y}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}^2y}{\mathrm{d}t^2} a y = d t d v y = d t 2 d 2 y ,a z = d v z d t = d 2 z d t 2 a_z=\dfrac{\mathrm{d}v_z}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}^2z}{\mathrm{d}t^2} a z = d t d v z = d t 2 d 2 z 。
图示:直角坐标系中点 P ( x , y , z ) P(x,y,z) P ( x , y , z ) 沿空间曲线,位矢分量为 x i ⃗ x\vec{i} x i 、y j ⃗ y\vec{j} y j 、z k ⃗ z\vec{k} z k 。
跳水运动员自 10 m 跳台自由下落,入水后因受水的阻碍而减速。已知加速度 a = − k v 2 a=-kv^2 a = − k v 2 ,其中 k = 0.4 m − 1 k=0.4\ \text{m}^{-1} k = 0.4 m − 1 ,求运动员速度减为入水速度的 10% 时的入水深度。
取水面为坐标原点、竖直向下为 x x x 轴正方向,建立坐标系。
跳水运动员入水时的速度 v 0 = 2 g h v_0=\sqrt{2gh} v 0 = 2 g h 。
入水后速度减为入水速度的 10% 时 v t = v 0 10 v_t=\dfrac{v_0}{10} v t = 10 v 0 。
由加速度的定义,得 a = d v d t = − k v 2 a=\dfrac{dv}{dt}=-kv^2 a = d t d v = − k v 2 。
变量代换(链式法则):d v d t = d v d x d x d t = d v d x v \dfrac{dv}{dt}=\dfrac{dv}{dx}\dfrac{dx}{dt}=\dfrac{dv}{dx}\,v d t d v = d x d v d t d x = d x d v v ,故 v d v d x = − k v 2 v\dfrac{dv}{dx}=-kv^2 v d x d v = − k v 2 ,分离变量得 d v v = − k d x \dfrac{dv}{v}=-k\,dx v d v = − k d x 。
两边定积分(上限 v 0 / 10 v_0/10 v 0 /10 、下限 v 0 v_0 v 0 ):∫ v 0 v 0 10 d v v = ∫ 0 x ( − k ) d x \displaystyle\int_{v_0}^{\frac{v_0}{10}}\frac{dv}{v}=\int_{0}^{x}(-k)\,dx ∫ v 0 10 v 0 v d v = ∫ 0 x ( − k ) d x ,得 x = 1 k ln 10 = 5.76 m x=\dfrac{1}{k}\ln 10=5.76\ \text{m} x = k 1 ln 10 = 5.76 m 。
质点在 x y xy x y 平面内运动,加速度可按直角坐标分解为 a ⃗ = a x i ⃗ + a y j ⃗ \vec{a}=a_x\vec{i}+a_y\vec{j} a = a x i + a y j 。
左图(直角坐标分解):a ⃗ \vec{a} a 为 a ⃗ x \vec{a}_x a x (沿 x x x 方向)与 a ⃗ y \vec{a}_y a y (沿 y y y 方向)的合矢量,速度 v ⃗ \vec{v} v 沿轨道切向。
右图(切向与法向分解):同一加速度 a ⃗ \vec{a} a 沿轨道切向与法向分解,a ⃗ ∥ \vec{a}_{\parallel} a ∥ 沿速度 v ⃗ \vec{v} v 方向(切向),a ⃗ ⊥ \vec{a}_{\perp} a ⊥ 垂直于切向(法向)。
由右图所示的平行四边形分解可得 a ⃗ = a ⃗ ∥ + a ⃗ ⊥ \vec{a}=\vec{a}_{\parallel}+\vec{a}_{\perp} a = a ∥ + a ⊥ 。
相关术语(中英对照):切向 tangential direction;法向 normal direction;切向加速度 tangential acceleration;法向加速度 normal acceleration;自然坐标系 intrinsic coordinate system。
匀速圆周运动条件:速率恒定,v = const. v=\text{const.} v = const. (速度方向仍在变)。
位矢大小:∣ r ⃗ ∣ = r |\vec{r}|=r ∣ r ∣ = r (A→B,质点沿圆周运动,圆半径为 r r r )。
速度增量:Δ v ⃗ = v ⃗ ( t + Δ t ) − v ⃗ ( t ) \Delta\vec{v}=\vec{v}(t+\Delta t)-\vec{v}(t) Δ v = v ( t + Δ t ) − v ( t ) 。
加速度定义:a ⃗ = lim Δ t → 0 Δ v ⃗ Δ t = d v ⃗ d t \vec{a}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\vec{v}}{\Delta t}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{v}}{\mathrm{d}t} a = Δ t → 0 lim Δ t Δ v = d t d v 。
速率:v = lim Δ t → 0 Δ s Δ t v=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta s}{\Delta t} v = Δ t → 0 lim Δ t Δ s 。
由几何相似(Δ t → 0 \Delta t\to 0 Δ t → 0 )得 ∣ Δ v ⃗ ∣ v = Δ s r \dfrac{|\Delta\vec{v}|}{v}=\dfrac{\Delta s}{r} v ∣Δ v ∣ = r Δ s ,故 ∣ Δ v ⃗ ∣ Δ t = v r Δ s Δ t \dfrac{|\Delta\vec{v}|}{\Delta t}=\dfrac{v}{r}\dfrac{\Delta s}{\Delta t} Δ t ∣Δ v ∣ = r v Δ t Δ s 。
加速度大小:a = v 2 r a=\dfrac{v^{2}}{r} a = r v 2 ;矢量式 a ⃗ = v 2 r e ^ n \vec{a}=\dfrac{v^{2}}{r}\hat{e}_{n} a = r v 2 e ^ n (方向沿法向 e ^ n \hat{e}_{n} e ^ n ,指向圆心)。
变速圆周运动条件:速率随时间变化,v v v changes with time。
位矢大小:∣ r ⃗ ∣ = r |\vec{r}|=r ∣ r ∣ = r (A→B)。
速度增量:Δ v ⃗ = v ⃗ ( t + Δ t ) − v ⃗ ( t ) \Delta\vec{v}=\vec{v}(t+\Delta t)-\vec{v}(t) Δ v = v ( t + Δ t ) − v ( t ) 。
将 Δ v ⃗ \Delta\vec{v} Δ v 分解为法向与切向两部分:Δ v ⃗ = Δ v ⃗ n + Δ v ⃗ t \Delta\vec{v}=\Delta\vec{v}_{n}+\Delta\vec{v}_{t} Δ v = Δ v n + Δ v t 。
切向分量大小:∣ Δ v ⃗ t ∣ = ∣ v ⃗ ( t + Δ t ) ∣ − ∣ v ⃗ ( t ) ∣ = Δ v |\Delta\vec{v}_{t}|=\big|\vec{v}(t+\Delta t)\big|-\big|\vec{v}(t)\big|=\Delta v ∣Δ v t ∣ = v ( t + Δ t ) − v ( t ) = Δ v 。
切向加速度大小的极限:lim Δ t → 0 ∣ Δ v ⃗ t Δ t ∣ = lim Δ t → 0 Δ v Δ t = d v d t \lim\limits_{\Delta t\to 0}\left|\dfrac{\Delta\vec{v}_{t}}{\Delta t}\right|=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta v}{\Delta t}=\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t} Δ t → 0 lim Δ t Δ v t = Δ t → 0 lim Δ t Δ v = d t d v 。
总加速度按法向、切向分解:a ⃗ = lim Δ t → 0 Δ v ⃗ Δ t = lim Δ t → 0 Δ v ⃗ n Δ t + lim Δ t → 0 Δ v ⃗ t Δ t = v 2 r e ^ n + d v d t e ^ t = a ⃗ n + a ⃗ t \vec{a}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\vec{v}}{\Delta t}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\vec{v}_{n}}{\Delta t}+\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\vec{v}_{t}}{\Delta t}=\dfrac{v^{2}}{r}\hat{e}_{n}+\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\hat{e}_{t}=\vec{a}_{n}+\vec{a}_{t} a = Δ t → 0 lim Δ t Δ v = Δ t → 0 lim Δ t Δ v n + Δ t → 0 lim Δ t Δ v t = r v 2 e ^ n + d t d v e ^ t = a n + a t 。
加速度合成:a ⃗ = a ⃗ n + a ⃗ t \vec{a}=\vec{a}_{n}+\vec{a}_{t} a = a n + a t 。
法向加速度(normal acceleration):a ⃗ n = v 2 r e ^ n \vec{a}_{n}=\dfrac{v^{2}}{r}\hat{e}_{n} a n = r v 2 e ^ n 。
切向加速度(tangential acceleration):a ⃗ t = d v d t e ^ t \vec{a}_{t}=\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\hat{e}_{t} a t = d t d v e ^ t 。
加速度大小:a = a n 2 + a t 2 = ( v 2 r ) 2 + ( d v d t ) 2 a=\sqrt{a_{n}^{2}+a_{t}^{2}}=\sqrt{\left(\dfrac{v^{2}}{r}\right)^{2}+\left(\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\right)^{2}} a = a n 2 + a t 2 = ( r v 2 ) 2 + ( d t d v ) 2 。
加速度方向:tan θ = a n a t \tan\theta=\dfrac{a_{n}}{a_{t}} tan θ = a t a n (θ \theta θ 为 a ⃗ \vec{a} a 与切向 a ⃗ t \vec{a}_{t} a t 的夹角)。
曲率圆:轨道曲线上 P 点的曲率圆,定义为包括 P 点在内的与轨道曲线依次相交 3 点的圆,当另外两点趋于 P 点时圆之极限。
ρ \rho ρ :曲率半径(radius of curvature),即 P 点处曲率圆的半径(图中曲率圆圆心为 O,P 点速度沿切向 v ⃗ \vec{v} v )。
曲率:K = lim Δ s → 0 Δ θ Δ s = d θ d s K=\lim\limits_{\Delta s\to 0}\dfrac{\Delta\theta}{\Delta s}=\dfrac{\mathrm{d}\theta}{\mathrm{d}s} K = Δ s → 0 lim Δ s Δ θ = d s d θ 。
曲率半径:ρ = 1 K = d s d θ \rho=\dfrac{1}{K}=\dfrac{\mathrm{d}s}{\mathrm{d}\theta} ρ = K 1 = d θ d s 。
几何图示(A→B):A、B 为曲线上邻近两点,A、B 处切向单位矢量分别为 e ^ t ( t ) \hat{e}_t(t) e ^ t ( t ) 、e ^ t ( t + Δ t ) \hat{e}_t(t+\Delta t) e ^ t ( t + Δ t ) ,弧 AB 的弧长为 Δ s \Delta s Δ s ,半径 OA 与 OB 的夹角为 Δ θ \Delta\theta Δ θ 。
自然坐标系单位矢量:切向 e ^ t \hat{e}_t e ^ t 、法向 e ^ n \hat{e}_n e ^ n (图中 P 点处 e ^ t \hat{e}_t e ^ t 沿轨道切向、e ^ n \hat{e}_n e ^ n 指向凹侧)。
ρ \rho ρ 曲率半径(radius of curvature)。
一般曲线运动由圆周运动推广:把圆周半径 r r r 换成曲率半径 ρ \rho ρ (r ⟶ ρ r\longrightarrow\rho r ⟶ ρ )。
加速度分解:a ⃗ = a ⃗ n + a ⃗ t \vec{a}=\vec{a}_n+\vec{a}_t a = a n + a t 。
法向加速度:a ⃗ n = v 2 ρ e ^ n \vec{a}_n=\dfrac{v^{2}}{\rho}\hat{e}_n a n = ρ v 2 e ^ n 。
切向加速度:a ⃗ t = d v d t e ^ t \vec{a}_t=\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\hat{e}_t a t = d t d v e ^ t 。
加速度大小:a = a n 2 + a t 2 = ( v 2 ρ ) 2 + ( d v d t ) 2 a=\sqrt{a_n^{2}+a_t^{2}}=\sqrt{\left(\dfrac{v^{2}}{\rho}\right)^{2}+\left(\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\right)^{2}} a = a n 2 + a t 2 = ( ρ v 2 ) 2 + ( d t d v ) 2 。
方向:tan θ = a n a t \tan\theta=\dfrac{a_n}{a_t} tan θ = a t a n 。
速度:v ⃗ = v e ^ t \vec{v}=v\,\hat{e}_t v = v e ^ t 。
加速度:a ⃗ = d v ⃗ d t = d ( v e ^ t ) d t = d v d t e ^ t + v d e ^ t d t \vec{a}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{v}}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}(v\hat{e}_t)}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\hat{e}_t+v\dfrac{\mathrm{d}\hat{e}_t}{\mathrm{d}t} a = d t d v = d t d ( v e ^ t ) = d t d v e ^ t + v d t d e ^ t 。
切向单位矢量变化率:d e ^ t d t = lim Δ t → 0 Δ e ^ t Δ t = lim Δ t → 0 Δ θ Δ t e ^ n = d θ d t e ^ n = v ρ e ^ n \dfrac{\mathrm{d}\hat{e}_t}{\mathrm{d}t}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\hat{e}_t}{\Delta t}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\theta}{\Delta t}\hat{e}_n=\dfrac{\mathrm{d}\theta}{\mathrm{d}t}\hat{e}_n=\dfrac{v}{\rho}\hat{e}_n d t d e ^ t = Δ t → 0 lim Δ t Δ e ^ t = Δ t → 0 lim Δ t Δ θ e ^ n = d t d θ e ^ n = ρ v e ^ n 。
Δ e ^ t = e ^ t ( t + Δ t ) − e ^ t ( t ) \Delta\hat{e}_t=\hat{e}_t(t+\Delta t)-\hat{e}_t(t) Δ e ^ t = e ^ t ( t + Δ t ) − e ^ t ( t ) ;当 Δ t → 0 \Delta t\to 0 Δ t → 0 ,∣ Δ e ^ t ∣ → Δ θ ∣ e ^ t ( t ) ∣ = Δ θ |\Delta\hat{e}_t|\to\Delta\theta\,|\hat{e}_t(t)|=\Delta\theta ∣Δ e ^ t ∣ → Δ θ ∣ e ^ t ( t ) ∣ = Δ θ 。
角量与曲率:d θ d t = d θ d s d s d t = K v = 1 ρ v \dfrac{\mathrm{d}\theta}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}\theta}{\mathrm{d}s}\dfrac{\mathrm{d}s}{\mathrm{d}t}=Kv=\dfrac{1}{\rho}v d t d θ = d s d θ d t d s = K v = ρ 1 v 。
结论:a ⃗ = d v d t e ^ t + v 2 ρ e ^ n \vec{a}=\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\hat{e}_t+\dfrac{v^{2}}{\rho}\hat{e}_n a = d t d v e ^ t + ρ v 2 e ^ n ,其中 a ⃗ t = d v d t e ^ t \vec{a}_t=\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\hat{e}_t a t = d t d v e ^ t ,a ⃗ n = v 2 ρ e ^ n \vec{a}_n=\dfrac{v^{2}}{\rho}\hat{e}_n a n = ρ v 2 e ^ n 。
本页同时给出曲率与曲率半径定义:K = lim Δ s → 0 Δ θ Δ s = d θ d s K=\lim\limits_{\Delta s\to 0}\dfrac{\Delta\theta}{\Delta s}=\dfrac{\mathrm{d}\theta}{\mathrm{d}s} K = Δ s → 0 lim Δ s Δ θ = d s d θ ,ρ = 1 K = d s d θ \rho=\dfrac{1}{K}=\dfrac{\mathrm{d}s}{\mathrm{d}\theta} ρ = K 1 = d θ d s 。
如果选择圆心作为坐标原点,质点的位置就可用位置矢量 r ⃗ \vec{r} r 与某一选定方向之间的夹角 θ \theta θ 来描述。
θ \theta θ 确定之后 ⇒ \Rightarrow ⇒ 质点的位置就完全确定了。
可用 θ ( t ) \theta(t) θ ( t ) 代替 r ⃗ ( t ) \vec{r}(t) r ( t ) 。
一维运动 Motion in One Dimensions:直线运动用 x ( t ) x(t) x ( t ) 描述,圆周运动用 θ ( t ) \theta(t) θ ( t ) 描述。
设 t t t 时刻质点在 A,角坐标为 θ ( t ) \theta(t) θ ( t ) ;t + Δ t t+\Delta t t + Δ t 时刻质点在 B,角坐标为 θ ( t + Δ t ) \theta(t+\Delta t) θ ( t + Δ t ) (A→B)。
在 Δ t \Delta t Δ t 时间内质点运动的路程为 Δ s = r ∣ θ ( t + Δ t ) − θ ( t ) ∣ = r ∣ Δ θ ∣ \Delta s = r\,\lvert \theta(t+\Delta t)-\theta(t)\rvert = r\,\lvert\Delta\theta\rvert Δ s = r ∣ θ ( t + Δ t ) − θ ( t )∣ = r ∣ Δ θ ∣ 。
速率:v = lim Δ t → 0 Δ s Δ t = lim Δ t → 0 r ∣ Δ θ ∣ Δ t = r lim Δ t → 0 ∣ Δ θ ∣ Δ t v=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta s}{\Delta t}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{r\,\lvert\Delta\theta\rvert}{\Delta t}=r\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\lvert\Delta\theta\rvert}{\Delta t} v = Δ t → 0 lim Δ t Δ s = Δ t → 0 lim Δ t r ∣ Δ θ ∣ = r Δ t → 0 lim Δ t ∣ Δ θ ∣ ,得 v = r ω v=r\omega v = r ω 。
定义新物理量角速率(Angular speed):ω = lim Δ t → 0 ∣ Δ θ ∣ Δ t = lim Δ t → 0 ∣ Δ θ Δ t ∣ = ∣ lim Δ t → 0 Δ θ Δ t ∣ = ∣ d θ d t ∣ \omega=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\lvert\Delta\theta\rvert}{\Delta t}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\left\lvert\dfrac{\Delta\theta}{\Delta t}\right\rvert=\left\lvert\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\theta}{\Delta t}\right\rvert=\left\lvert\dfrac{\mathrm{d}\theta}{\mathrm{d}t}\right\rvert ω = Δ t → 0 lim Δ t ∣ Δ θ ∣ = Δ t → 0 lim Δ t Δ θ = Δ t → 0 lim Δ t Δ θ = d t d θ 。
ω \omega ω 即角速度的大小;单位:弧度·秒⁻¹(r a d ⋅ s − 1 \mathrm{rad\cdot s^{-1}} rad ⋅ s − 1 )。
定义角速度 angular velocity ω ⃗ \vec{\omega} ω :大小等于 ω \omega ω ;方向按右手螺旋法则给定。
v ⃗ = ω ⃗ × r ⃗ \vec{v}=\vec{\omega}\times\vec{r} v = ω × r ,其大小 v = r ω v=r\omega v = r ω 。
在 Δ t \Delta t Δ t 时间内 ω ( t ) → ω ( t + Δ t ) \omega(t)\to\omega(t+\Delta t) ω ( t ) → ω ( t + Δ t ) ,Δ ω = ω ( t + Δ t ) − ω ( t ) \Delta\omega=\omega(t+\Delta t)-\omega(t) Δ ω = ω ( t + Δ t ) − ω ( t ) 。
定义角加速度的大小:α = lim Δ t → 0 ∣ Δ ω ∣ Δ t = lim Δ t → 0 ∣ Δ ω Δ t ∣ = ∣ lim Δ t → 0 Δ ω Δ t ∣ = ∣ d ω d t ∣ \alpha=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\lvert\Delta\omega\rvert}{\Delta t}=\lim\limits_{\Delta t\to 0}\left\lvert\dfrac{\Delta\omega}{\Delta t}\right\rvert=\left\lvert\lim\limits_{\Delta t\to 0}\dfrac{\Delta\omega}{\Delta t}\right\rvert=\left\lvert\dfrac{\mathrm{d}\omega}{\mathrm{d}t}\right\rvert α = Δ t → 0 lim Δ t ∣ Δ ω ∣ = Δ t → 0 lim Δ t Δ ω = Δ t → 0 lim Δ t Δ ω = d t d ω ;单位:弧度·秒⁻²(r a d ⋅ s − 2 \mathrm{rad\cdot s^{-2}} rad ⋅ s − 2 )。
α ⃗ \vec{\alpha} α 的方向:若 ω \omega ω 增加,α ⃗ \vec{\alpha} α 和 ω ⃗ \vec{\omega} ω 方向相同;若 ω \omega ω 减少,α ⃗ \vec{\alpha} α 和 ω ⃗ \vec{\omega} ω 方向相反。
切向加速度的有向分量:a t = d v d t = r d ω d t a_t=\dfrac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}=r\dfrac{\mathrm{d}\omega}{\mathrm{d}t} a t = d t d v = r d t d ω ;若用角加速度大小 α = ∣ d ω d t ∣ \alpha=\left|\dfrac{\mathrm{d}\omega}{\mathrm{d}t}\right| α = d t d ω ,则切向加速度大小为 r α r\alpha r α 。
法向加速度:a n = v 2 r = ( r ω ) 2 r ⇒ a n = r ω 2 a_n=\dfrac{v^2}{r}=\dfrac{(r\omega)^2}{r}\Rightarrow a_n=r\omega^2 a n = r v 2 = r ( r ω ) 2 ⇒ a n = r ω 2 。
v = r ω v=r\omega v = r ω 。
物体视为质点(物体 → 质点)。
在地球表面附近不太大的范围内,重力加速度可视为恒定的矢量(既有 magnitude,又有 direction)。
忽略空气阻力。
抛体运动位于初始速度(initial velocity)与加速度(acceleration)所确定的平面内:Projectile motion lies in the plane formed by the initial velocity and acceleration。
当物体以恒定加速度运动时,它可以在一个平面内运动(When an object moves with constant acceleration it can move in a plane)。
图示:取坐标系 O - x y z O\text{-}xyz O - x y z ,y y y 轴竖直向上,初速度 v ⃗ 0 \vec{v}_0 v 0 自原点 O O O 斜向上射出,重力加速度 g ⃗ \vec{g} g 竖直向下,轨迹为一条平面曲线。
运动中的高尔夫球是抛体(projectile)的一个例子。
它以初速度 v ⃗ 0 \vec{v}_0 v 0 、仰角(elevation angle)θ 0 \theta_0 θ 0 离开球座(tee)抛出。
所求问题:抛体的轨迹(trajectory)是什么?
图示:v ⃗ 0 \vec{v}_0 v 0 与 x x x 轴正方向之间的夹角即仰角 θ 0 \theta_0 θ 0 ,g ⃗ \vec{g} g 竖直向下。
求速度 v ⃗ \vec{v} v :
a ⃗ = g ⃗ \vec{a}=\vec{g} a = g (constant vector,恒矢量)。
a ⃗ = d v ⃗ d t \vec{a}=\dfrac{d\vec{v}}{dt} a = d t d v ,g ⃗ = d v ⃗ d t \vec{g}=\dfrac{d\vec{v}}{dt} g = d t d v 。
d v ⃗ = g ⃗ d t d\vec{v}=\vec{g}\,dt d v = g d t 。
初始条件:t = 0 ⇒ v ⃗ = v ⃗ 0 t=0\Rightarrow\vec{v}=\vec{v}_0 t = 0 ⇒ v = v 0 ;t = t ⇒ v ⃗ = v ⃗ t=t\Rightarrow\vec{v}=\vec{v} t = t ⇒ v = v 。
积分:∫ v ⃗ 0 v ⃗ d v ⃗ = ∫ 0 t g ⃗ d t \displaystyle\int_{\vec{v}_0}^{\vec{v}}d\vec{v}=\int_0^{t}\vec{g}\,dt ∫ v 0 v d v = ∫ 0 t g d t ,即 v ⃗ ∣ v ⃗ 0 v ⃗ = g ⃗ t ∣ 0 t \vec{v}\big|_{\vec{v}_0}^{\vec{v}}=\vec{g}t\big|_0^{t} v v 0 v = g t 0 t ,得 v ⃗ − v ⃗ 0 = g ⃗ t \vec{v}-\vec{v}_0=\vec{g}t v − v 0 = g t 。
速度方程:v ⃗ = v ⃗ 0 + g ⃗ t \vec{v}=\vec{v}_0+\vec{g}t v = v 0 + g t 。
求位矢 r ⃗ \vec{r} r :
v ⃗ = d r ⃗ d t \vec{v}=\dfrac{d\vec{r}}{dt} v = d t d r ,故 d r ⃗ d t = v ⃗ 0 + g ⃗ t \dfrac{d\vec{r}}{dt}=\vec{v}_0+\vec{g}t d t d r = v 0 + g t 。
d r ⃗ = ( v ⃗ 0 + g ⃗ t ) d t d\vec{r}=(\vec{v}_0+\vec{g}t)\,dt d r = ( v 0 + g t ) d t 。
初始条件:t = 0 ⇒ r ⃗ = 0 t=0\Rightarrow\vec{r}=0 t = 0 ⇒ r = 0 ;t = t ⇒ r ⃗ = r ⃗ t=t\Rightarrow\vec{r}=\vec{r} t = t ⇒ r = r 。
积分:∫ 0 r ⃗ d r ⃗ = ∫ 0 t ( v ⃗ 0 + g ⃗ t ) d t \displaystyle\int_0^{\vec{r}}d\vec{r}=\int_0^{t}(\vec{v}_0+\vec{g}t)\,dt ∫ 0 r d r = ∫ 0 t ( v 0 + g t ) d t ,即 r ⃗ ∣ 0 r ⃗ = ( v ⃗ 0 t + 1 2 g ⃗ t 2 ) ∣ t = 0 t = t \vec{r}\big|_0^{\vec{r}}=\left(\vec{v}_0t+\dfrac{1}{2}\vec{g}t^2\right)\Big|_{t=0}^{t=t} r 0 r = ( v 0 t + 2 1 g t 2 ) t = 0 t = t ,得 r ⃗ − 0 = ( v ⃗ 0 t + 1 2 g ⃗ t 2 ) − 0 \vec{r}-0=\left(\vec{v}_0t+\dfrac{1}{2}\vec{g}t^2\right)-0 r − 0 = ( v 0 t + 2 1 g t 2 ) − 0 。
运动方程:r ⃗ = v ⃗ 0 t + 1 2 g ⃗ t 2 \vec{r}=\vec{v}_0t+\dfrac{1}{2}\vec{g}t^2 r = v 0 t + 2 1 g t 2 ,即 r ⃗ = r ⃗ ( t ) \vec{r}=\vec{r}(t) r = r ( t ) ,为质点的运动方程。
把抛体运动分解为水平与竖直分量来描述,并由三维(three dimensions)化简为二维(two dimensions),采用 Cartesian coordinate system。
加速度恒为重力加速度,取 y 轴向上时 g ⃗ = − g j ⃗ \vec{g}=-g\,\vec{j} g = − g j 。
初位置取在原点:x 0 = 0 x_0=0 x 0 = 0 ,y 0 = 0 y_0=0 y 0 = 0 。
初速度分量(initial velocity):v 0 x = v 0 cos θ 0 v_{0x}=v_0\cos\theta_0 v 0 x = v 0 cos θ 0 ,v 0 y = v 0 sin θ 0 v_{0y}=v_0\sin\theta_0 v 0 y = v 0 sin θ 0 ,其中 θ 0 \theta_0 θ 0 为初速度与 x 轴的夹角。
初速度矢量:v ⃗ 0 = v 0 x i ⃗ + v 0 y j ⃗ = v 0 cos θ 0 i ⃗ + v 0 sin θ 0 j ⃗ \vec{v}_0=v_{0x}\,\vec{i}+v_{0y}\,\vec{j}=v_0\cos\theta_0\,\vec{i}+v_0\sin\theta_0\,\vec{j} v 0 = v 0 x i + v 0 y j = v 0 cos θ 0 i + v 0 sin θ 0 j 。
速度随时间变化:v ⃗ = v ⃗ 0 + g ⃗ t = v 0 cos θ 0 i ⃗ + v 0 sin θ 0 j ⃗ − g t j ⃗ = v 0 cos θ 0 i ⃗ + ( v 0 sin θ 0 − g t ) j ⃗ \vec{v}=\vec{v}_0+\vec{g}t=v_0\cos\theta_0\,\vec{i}+v_0\sin\theta_0\,\vec{j}-gt\,\vec{j}=v_0\cos\theta_0\,\vec{i}+(v_0\sin\theta_0-gt)\,\vec{j} v = v 0 + g t = v 0 cos θ 0 i + v 0 sin θ 0 j − g t j = v 0 cos θ 0 i + ( v 0 sin θ 0 − g t ) j 。
速度分量:v x = v 0 cos θ 0 v_x=v_0\cos\theta_0 v x = v 0 cos θ 0 ,v y = ( v 0 sin θ 0 − g t ) v_y=(v_0\sin\theta_0-gt) v y = ( v 0 sin θ 0 − g t ) 。
位矢(The Trajectory):r ⃗ = v ⃗ 0 t + 1 2 g ⃗ t 2 \vec{r}=\vec{v}_0 t+\dfrac{1}{2}\vec{g}t^2 r = v 0 t + 2 1 g t 2 。
展开得 r ⃗ = ( v 0 cos θ 0 i ⃗ + v 0 sin θ 0 j ⃗ ) t − 1 2 g t 2 j ⃗ = ( v 0 cos θ 0 ) t i ⃗ + [ ( v 0 sin θ 0 ) t − 1 2 g t 2 ] j ⃗ \vec{r}=(v_0\cos\theta_0\,\vec{i}+v_0\sin\theta_0\,\vec{j})t-\dfrac{1}{2}gt^2\,\vec{j}=(v_0\cos\theta_0)t\,\vec{i}+\Big[(v_0\sin\theta_0)t-\dfrac{1}{2}gt^2\Big]\vec{j} r = ( v 0 cos θ 0 i + v 0 sin θ 0 j ) t − 2 1 g t 2 j = ( v 0 cos θ 0 ) t i + [ ( v 0 sin θ 0 ) t − 2 1 g t 2 ] j 。
由 r ⃗ = x i ⃗ + y j ⃗ \vec{r}=x\,\vec{i}+y\,\vec{j} r = x i + y j 得分量式:x = ( v 0 cos θ 0 ) t x=(v_0\cos\theta_0)t x = ( v 0 cos θ 0 ) t ,y = ( v 0 sin θ 0 ) t − 1 2 g t 2 y=(v_0\sin\theta_0)t-\dfrac{1}{2}gt^2 y = ( v 0 sin θ 0 ) t − 2 1 g t 2 。
消去 t t t 得轨道方程:y = x tan θ 0 − g x 2 2 v 0 2 cos 2 θ 0 y=x\tan\theta_0-\dfrac{gx^2}{2v_0^2\cos^2\theta_0} y = x tan θ 0 − 2 v 0 2 cos 2 θ 0 g x 2 。
求射程 R R R :在落地处令 y = 0 y=0 y = 0 ,代入轨道方程得 R tan θ 0 − g R 2 2 v 0 2 cos 2 θ 0 = 0 R\tan\theta_0-\dfrac{gR^2}{2v_0^2\cos^2\theta_0}=0 R tan θ 0 − 2 v 0 2 cos 2 θ 0 g R 2 = 0 。
解得两根:R = 0 R=0 R = 0 (出发点)与 R = v 0 2 g sin 2 θ 0 R=\dfrac{v_0^2}{g}\sin 2\theta_0 R = g v 0 2 sin 2 θ 0 。
最大射程:R max = v 0 2 g R_{\max}=\dfrac{v_0^2}{g} R m a x = g v 0 2 。
图示同一 v 0 v_0 v 0 、不同发射角 15 ∘ 15^\circ 1 5 ∘ 、45 ∘ 45^\circ 4 5 ∘ 、75 ∘ 75^\circ 7 5 ∘ 的三条轨迹(Trajectory),45 ∘ 45^\circ 4 5 ∘ 时射程最大。
同高落地时的飞行时间(Flight Time):由 v ⃗ = v 0 cos θ 0 i ⃗ + ( v 0 sin θ 0 − g t ) j ⃗ \vec{v}=v_0\cos\theta_0\,\vec{i}+(v_0\sin\theta_0-gt)\,\vec{j} v = v 0 cos θ 0 i + ( v 0 sin θ 0 − g t ) j ,到达最高点时 v y = 0 v_y=0 v y = 0 ,得 v 0 sin θ 0 − g ( T 2 ) = 0 v_0\sin\theta_0-g\Big(\dfrac{T}{2}\Big)=0 v 0 sin θ 0 − g ( 2 T ) = 0 ,全程飞行时间 T = 2 v 0 g sin θ 0 T=\dfrac{2v_0}{g}\sin\theta_0 T = g 2 v 0 sin θ 0 。
最大高度(Maximum Height):把到达最高点时刻 t = v 0 g sin θ 0 t=\dfrac{v_0}{g}\sin\theta_0 t = g v 0 sin θ 0 代入 y = ( v 0 sin θ 0 ) t − 1 2 g t 2 y=(v_0\sin\theta_0)t-\dfrac{1}{2}gt^2 y = ( v 0 sin θ 0 ) t − 2 1 g t 2 ,得 h = ( v 0 sin θ 0 ) v 0 g sin θ 0 − 1 2 g ( v 0 g sin θ 0 ) 2 = v 0 2 sin 2 θ 0 2 g h=(v_0\sin\theta_0)\dfrac{v_0}{g}\sin\theta_0-\dfrac{1}{2}g\Big(\dfrac{v_0}{g}\sin\theta_0\Big)^2=v_0^2\dfrac{\sin^2\theta_0}{2g} h = ( v 0 sin θ 0 ) g v 0 sin θ 0 − 2 1 g ( g v 0 sin θ 0 ) 2 = v 0 2 2 g sin 2 θ 0 。
两个相对平动的参考系 S、S′ 相互作匀速运动 (u ⃗ \vec{u} u 为 S′ 相对 S 的速度,沿 x x x 方向;R ⃗ \vec{R} R 为由 O 指向 O′ 的位矢):
位矢关系:r ⃗ = r ⃗ ′ + R ⃗ \vec{r}=\vec{r}\,'+\vec{R} r = r ′ + R 。
对时间求导:d r ⃗ d t = d r ⃗ ′ d t + d R ⃗ d t \dfrac{\mathrm{d}\vec{r}}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{r}\,'}{\mathrm{d}t}+\dfrac{\mathrm{d}\vec{R}}{\mathrm{d}t} d t d r = d t d r ′ + d t d R ,得速度关系 v ⃗ = v ⃗ ′ + u ⃗ \vec{v}=\vec{v}\,'+\vec{u} v = v ′ + u 。
再对时间求导:d v ⃗ d t = d v ⃗ ′ d t + d u ⃗ d t \dfrac{\mathrm{d}\vec{v}}{\mathrm{d}t}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{v}\,'}{\mathrm{d}t}+\dfrac{\mathrm{d}\vec{u}}{\mathrm{d}t} d t d v = d t d v ′ + d t d u ,因 d u ⃗ d t = 0 \dfrac{\mathrm{d}\vec{u}}{\mathrm{d}t}=0 d t d u = 0 ,得加速度关系 a ⃗ = a ⃗ ′ \vec{a}=\vec{a}\,' a = a ′ 。
此情形下 t = t ′ t=t' t = t ′ 。
伽利略坐标变换 (条件:S 系与 S′ 系的 x 轴和 x′ 轴方向相同且重合;t = t ′ = 0 t=t'=0 t = t ′ = 0 时 O、O′ 重合):
x = x ′ + u t , y = y ′ , z = z ′ , t = t ′ x=x'+ut,\quad y=y',\quad z=z',\quad t=t' x = x ′ + u t , y = y ′ , z = z ′ , t = t ′
矢量形式:由 r ⃗ = r ⃗ ′ + R ⃗ \vec{r}=\vec{r}\,'+\vec{R} r = r ′ + R 得 r ⃗ = r ⃗ ′ + u ⃗ t \vec{r}=\vec{r}\,'+\vec{u}t r = r ′ + u t ,且 t = t ′ t=t' t = t ′ 。
事件(event) :在某时刻、某地点发生的一个现象称为一个事件;一个事件用一组时空坐标来描述。
事件 P 在 S 系中记为 ( x , y , z , t ) (x,y,z,t) ( x , y , z , t ) ,在 S′ 系中记为 ( x ′ , y ′ , z ′ , t ′ ) (x',y',z',t') ( x ′ , y ′ , z ′ , t ′ ) 。
时间间隔的绝对性 :考虑两个事件 P 1 P_1 P 1 、P 2 P_2 P 2 ,在 S 系中为 ( x 1 , y 1 , z 1 , t 1 ) (x_1,y_1,z_1,t_1) ( x 1 , y 1 , z 1 , t 1 ) 、( x 2 , y 2 , z 2 , t 2 ) (x_2,y_2,z_2,t_2) ( x 2 , y 2 , z 2 , t 2 ) ,在 S′ 系中为 ( x 1 ′ , y 1 ′ , z 1 ′ , t 1 ′ ) (x_1',y_1',z_1',t_1') ( x 1 ′ , y 1 ′ , z 1 ′ , t 1 ′ ) 、( x 2 ′ , y 2 ′ , z 2 ′ , t 2 ′ ) (x_2',y_2',z_2',t_2') ( x 2 ′ , y 2 ′ , z 2 ′ , t 2 ′ ) 。
由 t = t ′ t=t' t = t ′ 得 t 2 − t 1 = t 2 ′ − t 1 ′ t_2-t_1=t_2'-t_1' t 2 − t 1 = t 2 ′ − t 1 ′ ,即在伽利略变换下,时间间隔是绝对的。
杆长(空间间隔)的绝对性 :一根沿 x 轴放置的杆,两端点为事件 P 1 ( x 1 , 0 , 0 , t 1 ) P_1(x_1,0,0,t_1) P 1 ( x 1 , 0 , 0 , t 1 ) 、P 2 ( x 2 , 0 , 0 , t 2 ) P_2(x_2,0,0,t_2) P 2 ( x 2 , 0 , 0 , t 2 ) ,在两系中同时测量两端(t 1 = t 2 t_1=t_2 t 1 = t 2 ):
x 1 = x 1 ′ + u t 1 x_1=x_1'+ut_1 x 1 = x 1 ′ + u t 1 ,x 2 = x 2 ′ + u t 2 x_2=x_2'+ut_2 x 2 = x 2 ′ + u t 2 。
相减:x 2 − x 1 = ( x 2 ′ − x 1 ′ ) + u ( t 2 − t 1 ) x_2-x_1=(x_2'-x_1')+u(t_2-t_1) x 2 − x 1 = ( x 2 ′ − x 1 ′ ) + u ( t 2 − t 1 ) ;因 t 1 = t 2 t_1=t_2 t 1 = t 2 ,故 x 2 − x 1 = x 2 ′ − x 1 ′ x_2-x_1=x_2'-x_1' x 2 − x 1 = x 2 ′ − x 1 ′ ,即在伽利略变换下,杆的长度是绝对的。
等价地写为 x 2 ′ − x 1 ′ = x 2 − x 1 x_2'-x_1'=x_2-x_1 x 2 ′ − x 1 ′ = x 2 − x 1 (in S′ 与 in S 测得相同)。
杆长是空间间隔的量度,故在伽利略变换下,空间间隔是绝对的。
如图所示,有 A、B 两辆汽车,B 作匀速直线运动,速度为 u ⃗ \vec{u} u ,A 以恒定速率 v v v 追赶 B。初始时刻,A 距离 B 为 r 0 r_0 r 0 ,A 的速度 v ⃗ \vec{v} v 与 B 的速度 u ⃗ \vec{u} u 相互垂直。以后 A 时刻调整行驶方向以保持对准 B 驶去。若 v > u v>u v > u ,则在多少时间后 A 才能追上 B?追上 B 时,A 已走过的路程有多长?
已知条件:u ⃗ = const. vector \vec{u}=\text{const. vector} u = const. vector (B 速度为恒矢量),v = const. v=\text{const.} v = const. (A 速率恒定)。
参考系设置:以地面为 S 系;S′ 系固定在汽车 B 上,汽车 B 为 S′ 系的坐标原点。
图示:B 沿水平方向以 u ⃗ \vec{u} u 匀速运动;初始时刻 A 在 B 正下方、相距 r 0 r_0 r 0 ,A 的速度 v ⃗ \vec{v} v 竖直向上、与 u ⃗ \vec{u} u 垂直;此后 A 始终对准 B,轨迹为一条向 B 弯曲的曲线,θ \theta θ 为 A 速度 v ⃗ \vec{v} v 与 B 运动方向(水平)间的夹角。
汽车 A 相对 B 的速度(速度变换):v ⃗ ′ = v ⃗ − u ⃗ \vec{v}'=\vec{v}-\vec{u} v ′ = v − u ,其中 v ⃗ ′ = d r ⃗ ′ d t ′ \vec{v}'=\dfrac{\mathrm{d}\vec{r}'}{\mathrm{d}t'} v ′ = d t ′ d r ′ ,v ⃗ = d r ⃗ d t \vec{v}=\dfrac{\mathrm{d}\vec{r}}{\mathrm{d}t} v = d t d r 。
汽车 A 在径向上的速度分量:− v − ( − u cos θ ) = − v + u cos θ -v-(-u\cos\theta)=-v+u\cos\theta − v − ( − u cos θ ) = − v + u cos θ (θ \theta θ 为 A 速度方向与 B 速度方向间的夹角)。
径向方程:− v + u cos θ = d r ′ d t ′ -v+u\cos\theta=\dfrac{\mathrm{d}r'}{\mathrm{d}t'} − v + u cos θ = d t ′ d r ′ ,即 ( v − u cos θ ) d t = − d r ′ (v-u\cos\theta)\,\mathrm{d}t=-\mathrm{d}r' ( v − u cos θ ) d t = − d r ′ 。
物理含义:初始时刻汽车 A 距坐标原点为 r 0 r_0 r 0 ,以后汽车 A 在径向上总是以速率 ∣ − v + u cos θ ∣ |-v+u\cos\theta| ∣ − v + u cos θ ∣ 向坐标原点行驶。
设 A 追上 B 的时间为 t 0 t_0 t 0 ,对上式积分:
∫ 0 t 0 ( v − u cos θ ) d t = − ∫ r 0 0 d r ′ \int_{0}^{t_0}(v-u\cos\theta)\,\mathrm{d}t=-\int_{r_0}^{0}\mathrm{d}r' ∫ 0 t 0 ( v − u cos θ ) d t = − ∫ r 0 0 d r ′
展开右端积分得:∫ 0 t 0 v d t − ∫ 0 t 0 u cos θ d t = r 0 \displaystyle\int_{0}^{t_0}v\,\mathrm{d}t-\int_{0}^{t_0}u\cos\theta\,\mathrm{d}t=r_0 ∫ 0 t 0 v d t − ∫ 0 t 0 u cos θ d t = r 0 。
由上式得:v t 0 − u ∫ 0 t 0 cos θ d t = r 0 vt_0-u\displaystyle\int_{0}^{t_0}\cos\theta\,\mathrm{d}t=r_0 v t 0 − u ∫ 0 t 0 cos θ d t = r 0 。
在 t 0 t_0 t 0 时间内,B 行驶的距离为 u t 0 ut_0 u t 0 。
在 t → t + d t t\to t+\mathrm{d}t t → t + d t 内,A 在平行于 B 的运动方向上行驶的距离为 v cos θ d t v\cos\theta\,\mathrm{d}t v cos θ d t ;在 t 0 t_0 t 0 时间内 A 在该方向行驶的距离应等于 B 行驶的距离:
∫ 0 t 0 v cos θ d t = u t 0 ⟹ ∫ 0 t 0 cos θ d t = u t 0 v \int_{0}^{t_0}v\cos\theta\,\mathrm{d}t=ut_0\quad\Longrightarrow\quad\int_{0}^{t_0}\cos\theta\,\mathrm{d}t=\frac{ut_0}{v} ∫ 0 t 0 v cos θ d t = u t 0 ⟹ ∫ 0 t 0 cos θ d t = v u t 0
将 ∫ 0 t 0 cos θ d t = u t 0 v \displaystyle\int_{0}^{t_0}\cos\theta\,\mathrm{d}t=\dfrac{ut_0}{v} ∫ 0 t 0 cos θ d t = v u t 0 代入 v t 0 − u ∫ 0 t 0 cos θ d t = r 0 vt_0-u\displaystyle\int_{0}^{t_0}\cos\theta\,\mathrm{d}t=r_0 v t 0 − u ∫ 0 t 0 cos θ d t = r 0 ,得 v t 0 − u ⋅ u t 0 v = r 0 vt_0-u\cdot\dfrac{ut_0}{v}=r_0 v t 0 − u ⋅ v u t 0 = r 0 。
追上 B 所需时间:
t 0 = v r 0 v 2 − u 2 ( v > u ) t_0=\frac{vr_0}{v^2-u^2}\qquad(v>u) t 0 = v 2 − u 2 v r 0 ( v > u )
在 t 0 t_0 t 0 时间内,A 行驶的路程:
s = v t 0 = v 2 r 0 v 2 − u 2 s=vt_0=\frac{v^2 r_0}{v^2-u^2} s = v t 0 = v 2 − u 2 v 2 r 0